Čo sa týka víkendových a sviatkových cestovaní, mám najradšej vlak. Cesta medzi PP a ZA, na ktorej chodím pravidelne, je oveľa rýchlejšia vlakom. Vždy večer, keď opúšťam Tatry, sadnem si v rýchliku do špinavého kupé, do niekoho potom poznačenej sedačky, ktorá je pre mňa ako alergika na prach a roztoče, elegantne pokrytá tak 2mm vysokou vrstvou prachu - okrem miest, kde to už niekto stihol utrieť. Vždy po ceste sa po tom na tvári vyhodím a rozmýšľam, čo som zase nezdravé zjedol. Zapnem si svetlo, vytiahnem si moje obľúbené Stratégie a dávam si do tela článok za článkom. Úplná pohodička. Dve krásne strávené hodinky. Niekedy, keď som sám, si nájdem letáčik, ktorých je vo vlaku dosť, vyložím si nohy na sedačku oproti a bažiny.
Takto isto som cestoval aj včera. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, keby som ani v jednom z piatich kupé nenašiel ani jeden leták. Keďže Stratégie ako povinnú výbavu som mal, moje kupé bolo prázdne, chýbali mi ku šťastiu len nohy. Mal som dlhšie rifle, tak som si ich podložil pod topánky a spravil si bažiny. A to som nemal robiť. Po asi tak troch článkoch, niekde vo Važci, prišla za mnou Železničná polícia. Dvaja uniformovaní muži sa predstavili a vypýtali si občiansky. Postavil som sa, mysliac si, že ide o bežnú kontrolu - či nie som pašerák z východu, elegantne som im vytiahol občiansky. Keďže som bol v ten deň v Poľsku na trhoch, tušil som, že tam môžu byť iba kvôli pašovanému tovaru, tak som ich chcel ponúknuť Krowkou, ktorých som mal asi päť kusov vo vrecku. Žartíky ma prešli však hneď ako pán policajt na mňa spustil svoju nacvičenú reč.
Takže pán Zvara, viete, že ste sa podľa §46 zákona o verejnom poriadku dopustil priestupku pri poškodzovaní cudzej veci. Tak ma napadlo, že čím asi tak? Že by som išiel do Poľska príliš rýchlo, alebo som bol v Tatrách na neoznačenom chodníku a oni ma vystopovali vo Važci. No neskákal som do reči a počúval ďalej a hneď to prišlo. Otázka to si aj doma vykladáte nohy na sedačku a moja okamžitá odpoveď áno, ich dostala. Už sa to z nich valilo. Po celodennom handlovaní s poľskými obchodníkmi - (inak nový targ je príklad dokonalej konkurencie, kde je nekonečne veľká ponuka i dopyt a cena nie je dôležitá - super zistenie) - som sa nemal ani chuť hádať. No pár viet na moju obhajobu som si neodpustil. Vravím, pozrite sa dookola, je tu prachu toľko, že keď si tu sadnem, tak utieram prach, je to tu všetko pofarbené fixou, dvere na kupé sa nedajú zavrieť a vy mi chcete dať pokutu za to, že som mal vyloženú jednu nohu a to som mal pod ňou ešte riflu. Ich odpoveď ma však dostala. No pán Zvara, to je síce možné, ale pozrite sa, aký veľký otlak ste urobili do sedačky s Vašou nohou. A mali pravdu. Pozrel som sa na to a fakt tam bola priehlbina, kde som mal nohu - Síce divil by som sa keby tam nebola. Pozrel som sa neveriacky na nich, pozrel som sa na otlačok z môjho zadku na sedačku, kde som sedel ja, pozrel som sa na nich a už som nepovedal nič. Zistil som, že to nemá význam. Okamžite som zmenil taktiku. Proste som to vzdal.
Ďalej to pokračovalo tak, že som dostal upozornenie, že mi hrozí bloková pokuta až do výšky 1000 Sk za poškodzovanie cudzej veci. Toľko som však v peňaženke nemal, tak som bol pokojný. ;) Ten policajt to asi videl, tak povedal: " pán Zvara, ak nám dáte tu na mieste 200 Sk, nebudeme to zapisovať, a všetko bude v poriadku. Súhlasíte? Dal som im poslednú dvestovku, ktorú som mal a ešte som im poďakoval za upozornenie. Povedal som si, že som im zaplatil po dve pivá a dve borovičky, za to že ma tak pekne upozornili a za to, že to bola moja chyba. Aj keď neviem aká... ani náznakom som nepoškodil cudziu vec, iba ak tým, že sa môj členok otlačil do penovej sedačky, to asi robiť nemal.
Po tejto akcii, prišla v RK za mnou holka z vedľajšieho kupé. Spustila po AJ a ukázala mapu. Chcela vedieť, kde sa nachádza a kedy bude v Čadci. Po krátkom pokeci vysvitlo, že je to maďarka z Becescsaby, ktorá robí v Amsterdame a ide do Poľska pozrieť jej bývalého. Poslala si sms z mojho mobilu, lebo jej dosiel kredit. Pokecali sme.Ja to nádejná spisovateľka. Takže ak raz kúpite jej prvotinu The Country where I wanna live, budete vedieť, že je to ona - Sylwia. Ale to až v inom príspevku.
Schválne to neuzavriem a budem sa tešiť na príspevky, ktoré zo mňa vychovajú slušného človeka, ktorý si nevykladá nohy...